Nicotnosť

Vidím sa v diaľke stáť
pomýšľam na návrat.
Roztiahnuť krídla len
a či sa zmeniť v peň

len na nič nemyslieť,
lebo to bolí,
keď myslím, že myslením
viem zmeniť svet,
by krásny jak kvet bol.
Vecí odoprením by
svet nebol krajším
roztiahnuť krídla
nech do toho praštím.

Krídla mám z kartónu,
na iné nemám
let bude jedniný
bránim sa menám.

každý smie vzlietnuť
a dopadnúť na zem,
jeden sa postaví
s druhým je amen.

Kto je tu rozhodca,
kto to všetko súdi?
Máme to od Boha,
či je to vec ľudí?

Kto má právo vstať
a ísť ďalej životom,
ten kto mu slúži,
je jeho otrokom,

Otrok už nevstane,
nemá na to vlohy,
len bohatí si pri
páde nedolámu nohy.

Bohatý nie som,
smiem vzlietnuť len raz.
Je už len na mne,
keď nastane ten správny čas.