Nicotnosť II

Myslím na nič...
na prázdne nič...
a je mi nanič...
veľmi nanič...

Vonku slnko svieti
skrz hustú clonu smogu
oči sa mi krížia
už nejakú dobu.

Chcel by som ísť domov
však čo tu budem sám
i veľké stádo volov
stráži dáky pán

Keby pána nebolo
voly by sa zničili
užijúc si slobodu
kvety by zas vzklíčili.

Celý svet sa trasie
oddáva sa časom
až nás ľudí kopne
tam dolu pod pásom.

Stačí malá zmena klímy
stačí mor medzi teplími
stačí trošku počkať
až budeme v krvy ločkať.

stačí dáky uragán
koniec našim poradám.
stačí závan krídieľ
motýľ je na prídel.

stačí trochu času,
a pochováme ľudskú masu.