Utorková depresia III

Sedím tu pred počítačom
je mi veľká zima,
okno je tu dokorán
niet kto prikryl by ma.

Chvejem sa tu potajomky
chrastia moje kostičky
Že som si ja ten svoj sveter
nezobral z tej poličky.

Teraz sa tu klepať budem
čakať ono spasenie.
Keď konečne domov pôjdem,
je to na obesenie.

Šak som nechcel až tak veľa
iba trochu súcitu
Zavrieť okno a nie len
tak oddávať sa úniku.

Klikám na kríž vpravo hore
okná sa mi bortia už.
Kedy sa na mojích perách
zjaví zasa dáky rúž?

Kedy teplo vyjde zvnútra
kedy ten chlad opadne?
zabudol som sejvnúť prácu
zabil som ju úkladne

Už tu len tak smutý sedím
dážď mi zmáča vlasy,
Mám tu povesť neschopáka
z mosta skočím asi.

Po láske som túžil,
ak nie po nej tak po uznaní
život sa mi zhrútil
zbohom moji pozostalí